Post rock a jeho subžánre. Spočiatku prirodzená reakcia na šoubiznisoidné mechanizmy, ktoré akokoľvek úprimne myslenú hudbu odjakživa mleli a mutovali do stavu, v ktorom kreativita zostupovala priečku po priečke dolu po rebríku priorít. V súčasnosti prazvláštne univerzum, ktoré formálne, teoreticky a naoko všetky svoje ideály dodržuje, no chtiac nechtiac postupne preberá všetky trhové praktiky a návyky, ktoré zničili - alebo aspoň zakonzervovali - všetkých jeho predchodcov. Politiku a ekonomiku nesúdim. Romantizujúcim spôsobom ma ale nesmierne teší, že aj tá najvyprahnutejšia púšť dokáže mať svoje oázy a nie všetky sú nudné a fádne. SUFFOCATE FOR FUCK SAKE. Kapela bez tvárí, takmer bez identity, s jediným albumom a sánkoklesajúcou hudbou. Vyčerpávajúca vtedy, keď kmitá zvuk a neprekvapivo introvertná, keď príde na slová.

Napriek tomu a snáď aj kvôli tomu, že sa mi na internete o SUFFOCATE FOR FUCK SAKE nepodarilo nájsť príliš veľa informácii, pochopil som, že sa jedná skôr o bočný projekt? Aké je vaše muzikantské pozadie a čo vás vlastne pohnalo založiť SFFS?

Pohnal nás nápad zmiešať amosféry krásy a zla a miesto toho, aby sme skončili niekde uprostred, skončiť na oboch stranách zároveň. Nahrali sme si skúšobnú skladbu („Hospital“, prvý track z prvého dema), na ktorej sme neskôr stavali, až kým vzniklo EP, v ktorom sme našli sľubnú ideu a koncept.

V čom sa projekt odlišuje od vašich ostatných hudobných aktivít?

Ostatné projekty sú oveľa pokojnejšie, no v princípe sme zástancovia veľkej atmosféry. Hudba, ktorú robíme, by mala byť nejakým spôsobom veľká.

Máte zvláštne meno. Nestretávate sa s tým, že ľudia od kapely s názvom TAK SA UŽ KURVA UDUS čakajú trochu odlišnejšiu hudbu? Shoutbox vo vašom last.fm profile pripomína súťaž v obmene viet „skvelý názov, skvelá hudba“, „strašný názov, skvelá hudba“ atď. Aký je za názvom vlastne zmysel?

Názov stelesňuje pocit, ktorý my všetci mávame, keď sa všetko kazí a máš chuť kričať a rozbíjať všetko naokolo. Je nám jasné, že sa voláme ako nejaká thrashmetalová kapela z 80. rokov, no aj tak sa nám takýto názov skrátka páčil.

Upútala ma na vás zmes všetkých možných hudobných inšpirácii. Čím sa cítite byť najviac? Hardcore, post rock, post metal, čokoľvek iné?

Netuším. Na škatuľky si príliš nepotrpíme a zrejme by sa nám nemohlo stať nič horšie, než keby sme napríklad zapadli ako úplne obyčajná kapela post rockového žánru. To by bola nuda. Povedal by som, že sme mix mnohých žánrov a keby som predsa musel zvoliť krátku a čo najvýstižnejšiu definíciu, poviem „alternative post-rock“.

Ľudia vám asi často spomínajú, že im pripomínate kapely ako ISIS, CULT OF LUNA, či dokonca SIGUR RÓS. Počujem vo vašej hudbe ale oveľa viac. Poznáte napríklad českých LVMEN? Alebo, bolo vašim zámerom vzdialene pripomínať vašich blackmetalových krajanov SHINING?

O tebou menovaných kapelách som žiaľ nikdy nepočul, je mi ľúto. Skúsim si ich však zohnať. Ovplyvňuje nás množstvo kapiel, ak by som mal hovoriť za seba, spomeniem napríklad RADIO DEPT, či BREACH.

Názov vášho albumu vyzerá byť na prvý dojem šmrncnutý politikou, no obsah albumu na druhú stranu túto domienku úspešne popiera. Ako súvisia helikoptéry, vojna a pochodovanie v ťažkých bagančiach s príbehom albumu, ktorý je oveľa intímnejší a osobnejší?

Všetky názvy skladieb na albume sú citáty preložené zo švédštiny do angličtiny. Súčasťou albumu je booklet, v ktorom sú všetky švédske pasáže taktiež preložené do angličtiny. Ak si tieto texty prečítaš, získať oveľa hlbší prehľad o tomto albume, takže je to asi to jediné, čo ti k tejto téme môžem povedať.

Máte nebodaj osobné skúsenosti s ústavmi pre liečbu duševných chorôb? (Predmetný album rozpráva príbeh dievčaťa, ktoré pobyt v podobnom zariadení absolvovalo, pozn. aut.) Ako ste chceli dosiahnuť uveriteľnosť témy, o ktorej spievate?

S mentálnymi inštitúciami sme členovia kapely mali kontakt len veľmi malý. Ťažisko nášho príbehu ale nespočíva v týchto ústavoch, je to skôr hľadanie toho, kým naozaj si a ukazuje príklad, ako sa človek ľahko dokáže sám v sebe stratiť. Príbeh albumu s nami osobne priamo nijako nesúvisí.

Späť k „scéne“. Čo si myslíš o dôležitosti postrocku / postmetalu / posthardcoru, ktorú si tieto žánre v poslednom čase získali? Vedúce kapely sú čoraz väčšie a všetko napovedá tomu, že sa z tejto hudby stal dokonca trend.

O tejto scéne v tejto chvíli nemám žiadne znalosti. Počúvam úplne iné hudobné žánre. Asi je ale dobré, že sa z tejto hudby stáva trend, pretože je to dobrá hudba a je vždy lepšie, ak budú decká počúvať ju, než by mali počúvať nejaké sračky.

Všimol som si viacero najmä amerických kapiel, ktoré začali vydávať na známejších, takzvane „kultových“ labeloch, no akosi stále nevedia prekonať svoju prelomovú nahrávku, ktorá im celý ten ich súčasný status získala. Bolo zvláštne zistiť, že je tu zrazu zaujímavá kapela zo Švédska, ktorá svoj album vydala v Mexiku.

Áno, problém druhých albumov existuje. Kapely príliš premýšľajú nad tým, čo od nich očakáva buď obecenstvo alebo aspoň nahrávacia spoločnosť a tým pádom vydávajú dookola tú istú dosku. Čiže pokiaľ hudbu robíš čisto pre seba, môže ti to veľakrát len pomôcť.

Aké ste doteraz zaznamenali reakcie naň a ako myslíš, že na ne vplýval váš pôvod?

Úprimne povedané, tie ohlasy nie sú až také veľké. Príliš samých seba nepropagujeme a skutočne sme sa ani nesnažili stať „veľkou“ kapelou. Možno sa jedného dňa pokúsime aj o to, no momentálne by som nás nazval malou internetovou oázou, ktorú isté malé množstvo ľudí rozširuje po celom svete a oceňuje ju. Tomu sa úprimne teším.

Aby som bol úprimný, vskutku milujem švédske filmy a práve preto u mňa nesmierne zafungovali pasáže s hovoreným slovom, ktorých je na vašom debute neúrekom. Aké filmy z vašej domoviny obľubujete? Pokiaľ by niekto ponúkol SFFS nahrať soundtrack k akémukoľvek filmu, kto by ho mal podľa vás režírovať a o čom by bol?

Filmová hudba by bola pre nás ako stvorená a pokiaľ by sme si mohli vybrať akéhokoľvek režiséra, bol by to Roy Andersson, ktorý natočil „Piesne z druhého poschodia“. Fantastický a vskutku veľmi odlišný film. Rozhodne si ho pozri. Momentálne ti ale neviem povedať, o čom by „náš“ film bol, nad tým by som musel premýšľať oveľa dlhšie.

Mimochodom, môj najobľúbenejší švédsky film je „Tic Tac“.

„Tic Tac“, vôbec som netušil, že sa ten film dostal aj za hranice Švédska.

Kde sa momentálne SUFFOCATE FOR FUCK SAKE nachádzajú a čo vidíš, keď sa pozrieš dopredu?

Momentálne nie sme príliš aktívni, no ešte stále máme pocit, že dokážeme z nášho aktuálneho albumu dostať čosi viac, snáď mu robiť väčšie promotion. No a potom si pomaly naplánujeme nahrávanie ďalšieho.

Čo koncerty? Je možnosť, že by sme vás videli aj niekde v Strednej Európe?

Koncertné plány nemáme žiadne.

Kedy by mohol vyjsť ďalší album?

To zrejme nejaký čas zaberie. Pre nás je nahrávanie albumov naozaj pomalý proces.